ako pestovať iskerníky
Iskerníky pestujem tri roky a myslím, že sa mi podarilo spraviť
snáď všetky chyby, ktoré sa pri ich pestovaní spraviť dajú. Posledné dva roky
to už mám celkom vychytané a darí sa mi vypestovať stabilnú úrodu. Aby ste
sa vyhli chybám, ktoré som za tie roky stihla urobiť ja, mám tu pre vás tento
návod, ako iskerníky pestujem ja.
Životný cyklus iskerníkov
Aby sa pri pestovaní iskerníkov a veterníc darilo, je dobré rozumieť ich
prirodzenému životnému cyklu. Oba druhy pochádzajú z oblasti Stredomoria,
ich prirodzeným areálom je Blízky Východ, Grécko a severná Afrika. Teda
oblasti s prímorskou klímou, miernymi zimami so žiadnymi alebo takmer
žiadnymi mrazmi a horúcimi letami. Sú to takpovediac zimné rastliny: aby
využili zimné zrážky a mierne teploty, začínajú rásť na jeseň, počas zimy
tvoria listy a s prvým jarným oteplením začnú kvitnúť. Aby nemuseli zvládať
horúce, suché letá, s nástupom vysoké letných sa zatiahnu: živiny a energiu
stiahnu z listov do hľúz a v tejto podobe prečkajú až do jesene, kedy ich
prebudí k životu dážď a pokles teplôt. Aj keď u nás je klíma iná, ak chceme,
aby iskerníky a veternice dobre rástli, musíme im tieto podmienky čo najlepšie
napodobniť.
Iskerníky u mňa v záhrade sadím v dvoch fázach: väčšiu sadím na jeseň v
priebehu októbra, časť z nich do skleníka a časť priamo von do tunelu
zakrytého agrotextíliou. Menšiu časť si nechávam na koniec zimy, nakličujem
ich v januári a do zeme idú hneď, ako rozmrzne. Podľa počasia to je v druhej
polovici februára alebo začiatkom marca. Na jar sadené iskerníky kvitnú o
niečo neskôr, takže mi to trochu predĺži iskerníkovú sezónu, no zároveň je to
poistka, keby v zime prišli extrémne mrazy a jesenná výsadba by to nezvládla.
Pre viac informácii, kliknite na nasledovný odkaz